Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pozýva v rámci výstavy Čuvač – Živé dedičstvo predkov 13. augusta o 17:00 h do Tihányiovského kaštieľa na prednášku etnologičky Jany Koltonovej s názvom Pastierska kultúra na Slovensku.
Salašníctvo je systém chovu oviec charakteristický pre oblasť Karpát. Prenikol sem z Balkánskeho polostrova. V slovenských Karpatoch bol tento, pôvodom kultúrne cudzí spôsob chovu oviec prispôsobený miestnym prírodným a súvekým hospodársko-sociálnym podmienkam. Jeho nositeľmi boli pastieri, ktorí osídľovali horské oblasti slovenských Karpát v období valaskej kolonizácie.
„Karpatské salašníctvo sa viacerými črtami líšilo od nížinného chovu oviec, ktorý bol dovtedy rozšírený vo všetkých oblastiach Slovenska. Ovce sa v tomto type pásli najmä na vyššie položených, dovtedy nevyužívaných pasienkoch. Spolu sním sa objavilo aj nové plemeno oviec – valaška. Oproti nížinnému chovu bolo salašníctvo, popri získavaní vlny, mäsa a kože, orientované najmä na spracúvanie ovčieho mlieka a výrobu mliečnych výrobkov – ovčích syrov (bryndza, neskôr oštiepok, parenica) a žinčice. Na neslovenský pôvod tejto technológie spracovania ovčieho mlieka a výroby mliečnych produktov poukazuje aj terminológia ako geleta, putera, podišiar, rincka či urda“, oboznamuje etnologička Stredoslovenského múzea Jana Koltonová.
O všetkom rozhodoval bača
Po trvalom usadení sa pastierov a po prechode na roľnícky spôsob života sa vlastníci oviec združovali do salašných spolkov s cieľom spoločne hospodáriť. Spolok najímal baču, ktorý zodpovedal za zverené stádo, organizáciu práce a hospodárske výsledky na salaši.
„Podľa spôsobu akým sa bačovia najímali, sa vytvorili dve organizačné formy. Salašný spolok mohol najímať baču i ovčiarov za dohodnutú mzdu a celé hospodárstvo si riadil vo vlastnej réžii prostredníctvom salašníka. Časť vyprodukovaných mliečnych produktov použil na úhradu mzdy pastierom a na úhradu ostatných výdavkov salaša. Zvyšok syra rozdelil majiteľom oviec. Alebo spolok prenajal stádo bačovi, ktorý hospodáril vo vlastnej réžii. Majitelia oviec v takomto prípade dostali dohodnuté množstvo syra. Z ostatnej produkcie uhradil mzdu pastierom a sanoval výdavky salaša. Zvyšok syra predstavoval bačovu mzdu, resp. zisk z podnikania. Prednáška priblíži aj spôsob života pastierov oviec v horských oblastiach. Predstaví organizačné formy pasenia, ako vyzeral v minulosti salaš, aké práce vykonávali pastieri, ich odev, zvyky ako aj pastierske rezbárske umenie“, informuje Jana Koltonová.
Dlhý pobyt na pasienkoch i spracúvanie mliečnych produktov na salaši si vyžadovalo budovanie potrebných pastierskych stavieb. Salašníctvo v horských regiónoch Slovenska ovplyvnilo i ďalšie prejavy tradičnej kultúry a spôsobu života. Vznikli tak osobité typy pastierskych piesní, tancov, zvykov i pastierskeho výtvarného umenia. V niektorých horských regiónoch sa ovčiarstvo stalo dôležitým zdrojom obživy obyvateľstva. Chov oviec ako súčasť poľnohospodárstva úmerne k svojmu ekonomickému významu ovplyvňoval formovanie spôsobu života a kultúru ľudu.
Zdroj: Dana Kurtíková, Stredoslovenské múzeum
