Holandský parlament vyzval na žalobu Slovenska na Súdny dvor EÚ. Spúšťačom je ústavná novela
Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom sa dostali do centra európskej pozornosti. Dolná komora holandského parlamentu (Tweede Kamer) prijala uznesenie, ktorým vyzýva holandskú vládu, aby podala žalobu na Súdny dvor Európskej únie voči Slovensku. Dôvodom je ústavná novela schválená 26. septembra 2025, ktorá podľa kritikov porušuje viaceré záväzky SR vyplývajúce z práva EÚ.
Obsah sporných zmien
Ústavná novela zavádza viacero zásadných ustanovení. Okrem doplnenia klauzuly o „národnej identite“ Slovenska posilňuje suverenitu štátu v oblasti kultúrnych a etických otázok a formálne spochybňuje nadradenosť práva EÚ v tejto oblasti. Dokument zároveň uznáva výlučne dve pohlavia – muž a žena – a de facto vylučuje právne uznanie rodu pre transrodových a intersex ľudí.
Zmeny sprísňujú aj pravidlá pre adopcie, ktoré po novom môžu vykonávať prakticky len manželské páry. V oblasti školstva novela zdôrazňuje rešpektovanie „kultúrnych a etických hodnôt“ ústavy a zavádza právo rodičov na súhlas so sexuálnou výchovou.
Súčasťou zmien je aj pozitívny prvok – garancia rovnakého odmeňovania mužov a žien, na ktorý upozornila Benátska komisia.
Prvé varovania prišli ešte pred hlasovaním
Len dva dni pred prijatím novely vydala Benátska komisia urgentné stanovisko. Upozornila na neurčitosť viacerých ustanovení, riziko obmedzenia základných práv a potenciálny konflikt s právom EÚ. Komisia odporučila prijať zmeny až po širšej odbornej diskusii, čo sa však nestalo.
Krátko po hlasovaní reagovali desiatky ľudskoprávnych organizácií. Spoločným listom vyzvali Európsku komisiu, aby začala konanie voči Slovensku pre porušenie práva EÚ. Kritici hovoria najmä o diskriminácii LGBTI+ ľudí a spochybňovaní záväzkov Slovenska vyplývajúcich zo smerníc o rovnakom zaobchádzaní a z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
Právny rámec: členský štát môže žalovať iný štát
Holandsko plánuje využiť postup podľa článku 259 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Tento mechanizmus umožňuje členskému štátu podať žalobu na iný členský štát, ak sa domnieva, že porušuje právo EÚ.
Pred samotným podaním však musí krajina vec postúpiť Európskej komisii, ktorá má tri mesiace na reakciu. Ak Komisia nevydá stanovisko, Holandsko môže podať žalobu priamo. Tento mechanizmus je síce využívaný zriedka, no je plne legitímnou súčasťou európskeho právneho rámca.
Popri tom môže Európska komisia sama iniciovať tzv. infringement konanie podľa článku 258 ZFEÚ. V prípade, že Súdny dvor Európskej únie rozhodne v neprospech SR a Slovensko rozsudok nesplní, môžu nasledovať finančné sankcie podľa článku 260 ZFEÚ.
Reakcia slovenskej vlády: „Naše hodnoty si bránime“
Úrad vlády Slovenskej republiky reagoval vyhlásením, v ktorom označil krok holandského parlamentu za „nebezpečný precedens“. Zdôraznil, že Slovensko je zvrchovaným štátom, ktorý si ústavné zmeny prijal demokraticky a s podporou väčšiny občanov.
V stanovisku vláda pripomenula, že rešpektuje vnútorné nastavenia Holandska, vrátane legalizácie homosexuálnych manželstiev, eutanázie a liberalizácie drogovej politiky. Podľa ÚV SR by rovnaký rešpekt mala prejaviť aj druhá strana.
Európsky kontext a možné dôsledky
Politické jadro sporu sa netýka len otázky práv LGBTI+ komunity, ale aj vzťahu národnej suverenity a nadradenosti európskeho práva. Podobné konflikty už v minulosti vznikli v Maďarsku či Poľsku.
V prípade, že Súdny dvor Európskej únie rozhodne proti Slovensku, krajina bude musieť prijať nápravné opatrenia. V opačnom prípade jej môžu hroziť sankcie vrátane paušálnych pokút.
Teoreticky sa môže otvoriť aj otázka pozastavenia čerpania eurofondov podľa nariadenia 2020/2092, ktoré umožňuje viazať financovanie EÚ na dodržiavanie princípov právneho štátu. Tento mechanizmus už bol použitý voči Maďarsku.
Silné posolstvo pre celú EÚ
Hoci ide primárne o spor medzi dvoma členskými štátmi, jeho dôsledky môžu byť ďalekosiahle. Otvára totiž zásadnú debatu o hraniciach národnej suverenity, európskej integrácie a spoločných hodnôt.
Európa bude podľa mnohých analytikov stáť pred testom, ako nastaviť rovnováhu medzi rešpektovaním rozmanitosti členských krajín a ochranou základných práv, ktoré sú zakotvené v práve EÚ.
red.
