Island sa po viac než desaťročí opäť vracia k otázke možného vstupu do Európskej únie. Vláda v Reykjavíku plánuje na 29. augusta 2026 celoštátne referendum, v ktorom sa občania rozhodnú, či krajina obnoví prístupové rokovania s Európskou úniou. Oznámila to islandská ministerka zahraničných vecí Þorgerður Katrín Gunnarsdóttir. Návrh musí ešte schváliť parlament Alþingi.
Ak voliči podporia obnovenie rokovaní, Island by mohol po rokoch znovu otvoriť prístupový proces s Bruselom. V prípade negatívneho výsledku by vláda podľa doterajších vyjadrení ďalšie pokusy o vstup do EÚ ukončila.
Návrat témy po viac než desaťročí
Island požiadal o členstvo v Európskej únii v roku 2009 krátko po hlbokej finančnej kríze, ktorá zasiahla islandský bankový sektor a ekonomiku krajiny. Európska komisia následne odporučila začatie prístupových rokovaní, ktoré sa oficiálne začali v roku 2010.
Proces však narazil na politický odpor doma, najmä kvôli otázkam suverenity a regulácie rybolovu. V roku 2013 islandská vláda rokovania pozastavila a v roku 2015 oznámila, že už nechce pokračovať v procese vstupu.
Napriek tomu Island udržiava s Európskou úniou veľmi úzke vzťahy. Krajina je členom Európskeho hospodárskeho priestoru a Európskeho združenia voľného obchodu, čo jej umožňuje prístup na jednotný európsky trh. Zároveň je súčasťou schengenského priestoru a zapája sa do viacerých programov EÚ.
Nové geopolitické a ekonomické faktora
Diskusia o členstve sa v krajine opäť oživila v posledných rokoch. Podľa vlády zohrávajú významnú úlohu najmä zmeny v geopolitickom prostredí, vojna na Ukrajine, rast životných nákladov a otázky bezpečnosti v arktickom regióne.
Island je členom NATO, no patrí medzi málo štátov aliancie, ktoré nemajú vlastnú armádu. Bezpečnosť krajiny je preto do veľkej miery založená na spolupráci so spojencami.
Aktuálne prieskumy naznačujú, že verejnosť je otázke opätovného otvorenia rokovaní skôr naklonená. Podľa prieskumu agentúry Gallup približne 57 percent Islanďanov podporuje obnovenie rokovaní s EÚ, zatiaľ čo asi tretina je proti.
Referendum by rozhodlo iba o rokovaniach
Plánované referendum sa nebude týkať samotného vstupu Islandu do Európskej únie, ale iba obnovenia prístupových rokovaní. Ak by rokovania v budúcnosti viedli k dohode o členstve, konečné rozhodnutie by muselo byť potvrdené ďalším celonárodným referendom.
Prístupový proces je zároveň dlhodobý a zahŕňa splnenie desiatok legislatívnych a politických kritérií, ktoré musia následne jednomyseľne schváliť všetky členské štáty Európskej únie.
„Geopolitický kontext je dnes zásadne iný než v čase, keď Island o členstvo požiadal prvýkrát. Európska únia predstavuje stabilitu, prosperitu a spoločné hodnoty,“ uviedla eurokomisárka pre rozšírenie Marta Kos.
Možné dôsledky pre Európu
Ak by Island v budúcnosti do EÚ vstúpil, stal by sa najmenším členským štátom únie podľa počtu obyvateľov. Vzhľadom na vysokú úroveň hospodárstva a už existujúce prepojenie s európskym trhom by však jeho integrácia mohla byť relatívne rýchla v porovnaní s inými kandidátskymi krajinami.
Rozhodnutie islandských voličov tak môže mať význam nielen pre samotnú krajinu, ale aj pre širšiu diskusiu o budúcom rozširovaní Európskej únie.
Zdroj: Rada EÚ, NATO, Európsky parlament
